Sopky na Slovensku? To nie je vtip! Na Slovensku máme hneď niekoľko sopečných pohorí, kedysi tu totiž bolo pomerne dosť aktívnych sopiek a niektoré dosahovali výšku dokonca až 4000mnm. To už je ale poriadne dávno a dnes už vyhasnuté sopky na Slovensku pripomínajú skôr len nejaké obyčajné kopčeky… Teda… až na pár výnimiek!
Sopky na Slovensku
1. Sopka Vihorlat (1076m), Vihorlatské vrchy
V podstate všetky pohoria Vihorlatských vrchov možno nazvať sopky, ale len jedna z nich ešte stále ako sopka vyzerá. Vrch Vihorlat s nadmorskou výškou 1076m je typickou sopkou, z každej strany má nezameniteľný tvar a vidieť ho zo širokého okolia. Až sa budete dívať na pohorie nad Zemplínskou šíravou, určite vám hneď bude jasné, ktorá sopka je Vihorlat.
Najrýchlejšie sa na Vihorlat dostanete od Morského oka, cesta tam a späť trvá 6,5 hodín s prevýšením 884m. Vedie sem ale aj značená turistická trasa od Remetských Hámrov (žltá), či z obce Poruba pod Vihorlatom (zelená).
Pozor, vrch Vihorlat je už súčasťou Vojenského obvodu Valaškovce a nie je tu povolený vstup počas vojenských cvičení, či núdzového stavu. Pred výstupom na Vihorlat si pozrite aktuálne upozornenia na stránke Ministerstva Obrany SR: https://www.mosr.sk/harmonogram-vojenskych-cviceni-na-uzemi-vojenskych-obvodov/
Mapa: https://en.mapy.cz/s/mutalucuzo
Vihorlat a hrad Slanec z vrcholu Bradlo, Slanské vrchy
Sopka Vihorlat od Senianskych rybníkov, Východné Slovensko
2. Poľana (1457m), Veporské vrchy
Naše najvyššie sopečné pohorie je Poľana. Niekde som sa dočítal, že je to najväčšie sopečné pohorie v Európe… Kedysi šlo naozaj o obrovitánsku sopku, ktorá o 1000 metrov prevyšovala jej súčasnú výšku. Hrochoťská dolina je dnes názov pre dno rozsiahleho kráteru (kaldery), z ktorého stúpanie na najvyšší vrch (Poľana) je takmer 700m. Hrebeňový val okolo kráteru je dlhý 23 kilometrov.
Možno takým najlepším okruhom cez kráter hore na sopku je zo stredu krátera (osada Kyslinky), kam sa dá dostať autom. Lepšie je sem prísť ale na bicykli z obce Očová, alebo Hrochoť. Okruh z krátera vedie k Hotelu Poľana a potom k vodopádu Bystré a ďalej po obvode sopky k najvyššiemu vrchu Poľana (1457m) až nakoniec zídete Rudnou magistrálou späť dolu do osady Kyslinky. Tento okruh je dosť náročný (25km) a zaberie 9 hodín. Mapa: https://en.mapy.cz/s/gafusebaco
CHKO Poľana by Dasamajerova, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons
3. Štiavnický stratovulkán
Štiavnický stratovulkán bol kedysi jednou z najväčších sopiek na svete! Bol totiž vysoký 4000 metrov, mal priemer 50km a zaberal plochu 2200 km2!!! Niet divu, že dnes tvorí nielen Štiavnické vrchy ale aj Ipeľskú pahorkatinu, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Žiarsku kotlinu, či Krupinskú planinu…
Tvar tejto sopky už ale dávno nepripomína sopku, ale ak máte dostatočnú predstavivosť, vylezte na vrch Sitno (1,009 m), ktorý je najvyšším vrchom centrálnej časti stratovulkánu. Na vrchu je rozhľadňa, možno odtiaľ uvidíte nejaké pozostatky sopky. Je tu aj hrad a zo skál aj niekoľko ďalších parádnych vyhliadok. Mapa: https://en.mapy.cz/s/lohuborame
Vrch Sitno, Štiavnický stratovulkán by Pe3kZA, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons
4. Makovica (981 m), Slanské vrchy
Celé pohorie Slanských vrchov je sopečného pôvodu. Dnes už tu nenájdeme asi žiaden kopec, ktorý by pripomínal sopku tak ako Vihorlat, či Poľana, ale je tu stále množstvo rôznych skál a útvarov, ktoré vás do sopečných čias ľahko vrátia.
Takým asi najikonickejším pohorím Slanských vrchov je Makovica. Dá sa sem dostať aj na bicykli, napríklad z obce Herľany cez Rankovce (pekný 26km okruh / mapa: https://en.mapy.cz/s/cohebelemo). Turisticky najobľúbenejší je ale vrch Šimonka (najvyšší vrch Slanských vrchov). A hlavne v južnej časti zasa nájdete parádne skaly, napr. Garamboš, Kresaná skala, Bradlo.
Makovica zo Šimonky