Slovensko je z veľkej časti pokryté lesmi. Viac ako 40% plochy Slovenska tvoria lesy, a patríme tak k najviac zalesneným krajinám Európy. Rovnakú časť tvorí poľnohospodárska pôda. Na Slovensku však máme aj pralesy! Síce nie dažďové ale pôvodné bukové a vďaka tomu máme o jeden zápis v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO viac.
Slovenské pralesy
1. Badínsky prales
Badínsky prales je jedným z najstaršie chránených území na Slovensku, a to už od roku 1913. Nachádza sa zhruba 10km od Banskej Bystrice a jedným z najvýznamnejších návštevníkov pralesa bol princ Charles v roku 2000, ktorý si odtiaľ odviezol pár mladých stromčekov.
Badinský prales, Kremnické vrchy, Banskobystrický kraj, stredné Slovensko / foto Gasparct
Pôvodná rozloha pralesa bola 20,51 ha, no neskôr bola rozšírená na dnešných 30,70 ha. V roku 1994 získal prales štatút národnej prírodnej rezervácie, pretože predstavuje pozostatok pôvodných prirodzených karpatských lesov.
Tento prales je charakterizovaný pralesovitou jedľovou bučinou s prímesou smreka, javora, jaseňa a bresta. V pralese sa nachádzajú mohutné jedle biele, ktoré sú vo veku 200 až 400 rokov, pričom najvyššia dosahuje výšku 46m a obvod kmeňa má 553cm. Okrem toho sa v pralese vyskytujú aj buky lesné s obvodom kmeňa až 496 cm.
Brest väzový, ohrozený druh, má v Badínskom pralese početné zastúpenie. Okrem toho je prales domovom mnohých chránených druhov nielen flóry, ale aj fauny, vrátane rysa ostrovida, mloka karpatského, fúzača alpského a ďalších.
Vstup do pralesa žiaľ nie je povolený.
2. Dobročský prales
Dobročský prales sa nachádza pri Brezne a nie je verejne prístupný. Platí tu prísny zákaz vstupu od roku 1996, no môžte sa na jeho hranice dostať po turistickej ceste s informačnými tabuľami.
Najstaršia 450-ročná jedľa s obvodom takmer sedem metrov bola v Dobročskom pralese v roku 1964 zlomená vetrom. Jej výška bola 56 metrov, čo je výška zhruba 20 poschodového paneláku. Aj ostatné stromy sú podobného vzrastu.
Dobročský prales, Veporské vrchy, Banskobystrický kraj, stredné Slovensko / foto Peter Fenďa
Dobročský prales je jednou z najstarších pralesovitých rezervácií na Slovensku, zameranú predovšetkým na odborné exkurzie.
V minulosti, keď bola Národná prírodná rezervácia (NPR) voľne prístupná. Dobročský prales sa rozprestiera v nadmorskej výške od 720 do 1000 metrov. S celkovou výmerou 104 hektárov a dodatočnými 100 hektármi lesov v ochrannom pásme, ide o významnú oblasť, ktorá bola vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu (NPR) v roku 1913. Toto rozhodnutie prišlo v období, keď lesníci uznali, že Dobročský prales predstavuje cenný fragment pôvodných lesov, ktoré je dôležité chrániť a zachovať pre budúce generácie.
3. Havešová (UNESCO)
Prales Havešová sa pýši jedným z najvyšších bukových stromov na svete. Už od roku 1964 je prales prírodnou rezerváciou a od roku 1997 ho spolu s Pralesmi Rožok a Stužica chráni aj Národný park Poloniny.
Prales Havešová (UNESCO), Národný park Poloniny, východné Slovensko / foto Benjamín Jarčuška
Na rozdiel od mnohých ďalších prírodných lokalít nie je lokalita pralesa prístupná cez žiadny značený turistický chodník. Avšak, lesnícky chodník prechádzajúci cez oblasť existuje, i keď v posledných rokoch nie je udržiavaný. Prales Havešová je súčasťou série lokalít karpatských bukových pralesov nachádzajúcich sa na Ukrajine a Slovensku, ktoré boli v roku 2007 zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
4. Národná prírodná rezervácia Rožok (UNESCO)
Národná prírodná rezervácia (NPR) Rožok, situovaná v katastri obce Uličské Krivé v Sninskom okrese, bola zriadená približne pred 55 rokmi s cieľom chrániť pralesovité biotopy. S celkovou rozlohou približne 67 hektárov, táto rezervácia nesie 5. stupeň ochrany a je zároveň zaznamenaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
V minulosti nebola prírodná rezervácia Rožok prístupná verejnosti, no v súčasnosti je dostupná prostredníctvom náučného chodníka, ktorý čiastočne prechádza aj samotnou rezerváciou. Chodník, dlhý približne 4,2 kilometra, poskytuje 5 zastávok s informačnými tabuľami, ktoré podávajú informácie o prírodných hodnotách územia. S prevýšením 281 metrov poskytuje pútavú prechádzku, ktorej dĺžka trvá približne 2 hodiny. Tento prístup k prírode umožňuje verejnosti objavovať a užívať si unikátne prostredie NPR Rožok.
Národný park Poloniny, vychodné Slovensko / foto Ján Sokoly
Už od roku 2007 sú pralesy zapísané pod názvom Karpatské bukové pralesy a Staré bukové lesy Nemecka, a chránia tak lesy svetového významu nielen na Slovensku, ale aj na Ukrajine a v Nemecku.
5. Prales Stužica (UNESCO)
Prales Stužica, nachádzajúci sa v hlbokom údolí Stužickej rieky blízko najvýchodnejšej slovenskej obce Nová Sedlica, patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia na Slovensku. S rozlohou 615 hektárov je Stužica najväčším kompaktným pralesom našej krajiny. Leží v Bukovských vrchoch, na hranici medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou.
Lokalita pralesa je ľahko prístupná turistickými chodníkmi, čo umožňuje návštevníkom preskúmať jeho jedinečnú atmosféru. Červeno značkovaný turistický chodník vedie cez oblasť, spojúc Novú Sedlicu s vrcholom Kremenec, a v údolí pri Stužickej rieke prechádza aj po násype bývalej lesnej železničky. Modro-červená turistická značka prechádza cez hreben Polonín, hranicu s Poľskom, zatiaľčo zeleno značkovaný chodník sleduje západnú hranicu územia pralesa. Tieto turistické trasy ponúkajú návštevníkom jedinečnú príležitosť preskúmať a objavovať nádherný prírodný poklad v srdci Bukovských vrchov.
Prales Stužica, Národný park Poloniny, východné Slovensko / foto Caroig
6. Šimonka (vrch)
Šimonka je najvyšším vrchom Slanských vrchov, dosahuje nadmorskú výšku 1092 metrov a za priaznivého počasia z neho pekne uvidíte Vysoké Tatry aj Kráľovú hoľu. Najrýchlešie sa naň dostanete po červenej značke od Zlatej bane, východne od Prešova. Jej vrchol pokrýva zaujímavý listnatý prales!
Najlepšie sa na Šimonku dostanete z magického miesta nazvaného Temný les (nadmorská výška je 666).
Nádrž Sigord, Slanské Vrchy, východné Slovensko / foto Julo pre Tip na Trip
7. Vihorlatský prales (UNESCO)
Vihorlatský prales je súčasťou Vihorlatských vrchov, obkolesujúcich Zemplínsku Šíravu. Nájdete tu 240 ročné buky v okolí vrchu Vihorlat (1076m). Do roku 2012 bol vstup do Vihorlatského pohoria zakázaný kvôli tomu, že sa tu nachádza vojenský priestor.
Ale už sa naň dá výjsť, takže môžme vyraziť! Vihorlatský prales ale obklopuje aj veľmi obľúbené Morské Oko. Okolo neho vedie turistický chodník pozdĺž ktorého natrafíte na niekoľko naozaj veľmi starých stromov.
Na tomto území sa nachádza veľké množstvo maloplošných chránených území – NPR Vihorlat, unikátne jazero Morské oko, ktoré vzniklo prehradením toku potoka Okna, NPR Motrogon, PR Baba pod Vihorlatom, PR Ďurova mláka a PP Sninský kameň.
Podložie tvoria vyvreté horniny, ktoré vytvorili vhodné podmienky pre rast miestnej flóry.
Pohľad na vrch Vihorlat z Červenej skaly, Východné Slovensko / foto CaptainClawHE
