Národný park Rila, Bulharsko – 6 dňová túra s najvyšším vrcholom Balkánu – Musala (2925m)

Národný park Rila je jedným z najvýznamnejších a najkrajších prírodných pokladov Bulharska. S rozlohou viac ako 810 km² ponúka návštevníkom úchvatné scenérie vrchov, jazerá, vodopády a výnimočné horské prostredie. Nachádza sa v Rilských horách, najvyššom pohorí Balkánskeho polostrova, a predstavuje dôležitý biologický, geologický a kultúrny poklad tejto krajiny.

S nápadom prejsť hory v Bulharsku prišla jedna moja turistická parťáčka… Doteraz som ani netušil, že Bulharsko má nejaké hory, všetci moji známi sem vždy chodili iba k moru. I keď sa mi do toho zo začiatku nie veľmi chcelo, nakoniec to dopadlo nad moje očakávania. Bol to 6 dňový nezabudnuteľný zážitok po horách väčších ako Tatry!

Booking.com

Národný park Rila – deň 1.

Počasie nám v prvý deň veľmi neprialo, nálada bola taká všeliaká ale zas sme aspoň mali čas popozerať si Borovets, dedinka, v ktorej sme prespali prvú noc po príchode autom zo Slovenska. Hotel Breza bol perfektný, môžem len odporúčať.

Mali domáce bulharské špeciality, dobré pivo Kamenitza a majú aj transfer, tak sme sa dohodli, že prídu po nás kde naša túra skončí v posledný deň (nie je problém dohodnúť sa po anglicky). Aj auto nám dovolili nechať celý týždeň u nich na parkovisku (zadarmo).

Z Borovtsa (1315m) sme sa vyviezli na vrchol Yastrebets (2369m) lanovkou (gondolou), ktorá tu je už od roku 1980 a jej dĺžka je 4827m.

Na vrchole je chata Yastrebets kde sa dá najesť aj ubytovať a kúsok ďalej je aj útulňa s kuchynkou a niekoľkými posteľami, ktorá by mala byť zadarmo. Keď sme tam prišli my v prvý deň otvorenia letnej turistickej sezóny nikto tam nebol.

Odtiaľ sme po červenej značke prešli necelých 7km na chatu pod Musalou (2925m), najvyšším vrcholom Bulharska a tiež celého Balkánu. Trasa vedie cez niekoľko nádherných plies a v polke cesty je ešte jedna chata (chata Musala), kde sa dá najesť. Tu sme sa ale nezastavili.

Po výdatných dažďoch z predošlých dní bolo všade veľa vody a keďže všetko dookola bolo v mrakoch nemali sme šťastie na ďaleké výhľady. To sa ale zmenilo hneď v nasledujúce dni.

Chata pod Musalou sa nachádza v magickom prostredí pri Ledenoto ezero (pleso) a bola taktiež prázdna. 40 postelí však už bolo pekne pripravených na sezónu, vraj majú cez prázdniny stále plno. Chatárka nás pekne privítala a ubytovala za 25,-lev na osoba/noc (12,-eur).

Ešte nám aj zdarma ponúkla výbornú žihľavovú polievku, takú som jedol po prvý krát a chutila naozaj výborne! Pani má 70 rokov a už 30 rokov trávi celé leto na tejto chate.

V chate nie je žiadne WC ani voda a na otázku kde môžme ísť na záchod nám pani povedala: „Kdekoľvek vonku ale hlavne nie rovno pred vchod do chaty…“ Ale inak sme s pani pokecali parádne (rusko-slovensko-ručne…). A keďže nemajú ani drevo, tak chata nebola vykurovaná a mokré topánky ani veci nebolo kde vysušiť. V noci asi mrzlo a spanie tu bolo riadne chladné.

Miesta, ktoré sme v tento deň prešli:

• Nižšie Musalské jazero (2390m)
• Chata Musala (2390m)
• Alekovo ezero (2544m)
• Ledenoto ezero (2710m)
• Chata Ledenoto ezero (tiež známa ako Everest 84)

Mapa 1. dňa

Národný park Rila – deň 2.

Na druhý deň nás čaká výstup na najvyšší vrchol Bulharska a aj celého Balkánu. Je ním Musala s nadmorskou výškou 2925m, zatiaľ nikdy som takto vysoko nebol, takže to bude premiéra.

Sme poriadne premrznutí z ľadovne, v ktorej sme strávili noc, našťastie je úplne jasno a hneď ráno nás začína zohrievať slnko.

Až teraz sme zistili ako je v okolí chaty nádherne, je tu krásne Ledenoto ezero a máme aj parádny výhľad na Musalu.

Zisťujeme odkiaľ asi vedie trasa. Na vrchol je to od chaty necelý kilometer s prevýšením iba 200 metrov, takže to nebude nejako náročné, i keď to od chaty vyzerá dosť kruto.

Na vrchol ideme po značenej a aj v snehu vychodenej cestičke lemovanej kovovými stĺpikmi pospájanými oceľovými lanami.

Musím uznať, že naše drevené stojky, ktoré v zime ukazujú cestu na Téryho chatu vyzerajú krajšie, rovnako aj naše reťaze, ktoré sú lepšie ako oceľové laná.

Dnes už je to oveľa lepšie aj s viditeľnosťou, konečne si užívame naozaj úchvatné výhľady do celého okolia, do dolín aj na vrcholy.

A zisťujem, že cesta sem stála naozaj za to, takú nádheru môže skombinovať iba príroda Nízkych a Vysokých Tatier a mám pocit, že táto kombinácia je práve tu!

Výstup na Musalu nebol náročný, hoci tam bolo zopár nebezpečných úsekov, keď trebalo prejsť krížom cez snehové polia, ale podarilo sa nám to bez problémov a tak si spokojne užívame výhľady z najvyššieho vrcholu Balkánu!

Na vrchole je meteorologická stanica, pracuje tu aj syn chatárky. Nasledujú životné selfíčka, stojka, oddych. Nikam sa neponáhľame, keďže nejaký striktný plán nemáme.

Po precitnutí kde to vlastne sme pokračujeme ďalej po značke. Najprv schádzame dole po hrebeni až do sedla vo výške 2640m, ale potom zase hore na ďalší vrchol Malak Bliznak (2777 m) a potom ďalší Goljam Bliznak (2779m) a Ovčarec (2775m).

Odtiaľ už vidíme obrovskú vodnú nádrž Beli Iskar, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1939-1945.

Nakoniec prichádzame k sedlu Džanka odkiaľ je pod nami vidieť chatu Granchar a po dlhšej prestávke sa nakoniec rozhodujeme, že ostaneme tu. Neďaleko od značeného chodníka je aj miesto pripravené na bivakovanie a je tu aj dosť vody, takže naberáme doplna.

Dnešný turistický deň ukončujeme po 7,7km čo je síce dosť málo ale s takými ťažkými batohmi je aj toto na nás dosť! Ešte nás na záver dňa pekne pozdraví slnko. Dnes sme stretli iba jedného človeka, na Musale nás dobehla jedna kočka z Litvy. Jej priateľ Grék šiel domov do Grécka a ona sa nechala vyhodiť v Bulharsku aby si ešte vyšla na najvyšší vrch Balkánu. 🙂 Bola naľahko, iba naotočku. Ďalej nepokračovala. Odvtedy sme nestretli živej duše za celý deň.

Mapa 2. dňa

Národný park Rila – deň 3.

Na tretí deň ráno sme sa veľmi tešili. Budíček bol na svitaní aby sme stihli východ slnka. Bolo úplne jasno bez jediného mráčika, takže východ slnka sa podaril a bol úžasný! V noci bola v stane riadna zima a aj tak skoro ráno bolo čakanie na východ slnka nekonečné. Po východe sa však hneď oteplilo na krátke rukávy.

Dnes nás čaká 14 kilometrov dlhá túra, čo s takými ťažkými batohmi nebude vôbec sranda. Teda aspoň po 2 dňoch už veľmi dobre vieme, že prejsť aj 7km je extrémne náročné. Nabudúce pôjdeme určite naľahko. Všade je množstvo vody, takže nám netreba nosiť 3l fľašu s vodou, stačí filter a pollitrovka.

Na záver dňa spíme v chate Ribni Ezera tak už hneď od rána sa tešíme na pivo a aj jedlo. Ja som to s jedlom trochu prepískol, vzal som si so sebou len chlieb s masťou a soľou… Včera sme ho konečne dojedli (odvtedy ho viac nechcem ani vidieť), minulo sa mi už aj 10 keksov, ktoré som mal a na žihľavovú polievku spred 2 dní už nie sú pomaly ani spomienky…

Našťastie mám tu dobrých parťákov, ktorí sa vybavili sáčkami s hotovými jedlami, tzv. Adventure menu, kde je aj chemická kapsula na zohrievanie (takže netreba ani oheň, stačí to zaliať kúskom vody)… Takže od hladu zatiaľ nezomieram, ale čo ak sa im to minie? Každý tu má len minimum vecí pre seba aby batoh dokázal uniesť… I tak sú batohy mega ťažké.

Vyrážam teda nalačno, najprv cez cestičku poriadne zarastenú kosodrevinou. Tu sme nešetrili nadávkami, lebo chodiť po čupiačky s tým batohom je na zaplakanie. O chvíľu sme dole v sedle Džanka (2340m) odkiaľ sa zostupuje na chatu Granchar, ktorú vidíme pri jazere. My však pokračujeme ďalej, opäť do kopca po hrebeňovke. Tu konečne stretávame aj 2 ľudí ale nevyzerajú na pokec, tak ich len obchádzame.

No a dnes sú výhľady najkrajšie. Úplne jasno, ďaleká dohľadnosť. Zase začínajú snehové polia, jazerá, šafránu všade ako maku. Batohy sa na 3. deň zdajú byť už ľahšie, ide sa mi lepšie, človek si asi fakt časom zvykne na všetko. Asi ma poháňa vidina piva a teplého jedla večer na chate.

Obchádzame vrchol Kovach 2646m, množstvo prameňov a tiež vrchol Bana Vapa (2527m). Na obed mi bol pridelený ďalší balík Adventure menu… vyzerá to na jedno jedlo denne… 🙁 Ale večer zjem všetko čo budú mať na chate.

V podvečer, 3km pred cieľom sa rozdeľujeme, 1 z parťákov trvá na tom, že ostane na vrchu sám (a nás posiela ďalej, čo je trochu divné, ale ostatní sa chceme ísť na chatu najesť, možno osprchovať…), takže pokračujeme iba v trojici. Máme ale vysielačky keby niečo…

Po 200 metroch zisťujeme, že trasa vedie vo svahu cez obrovské snehové polia, strmé a zľadovatelé, prvý krát obúvame mačky, ale tu by sa zišiel aj cepín. Jeden šmyk a sme o 200 metrov nižšie.

Prvé snehové polia ešte ako tak prechádzame ale ďalšie sú už neschodné, preto meníme trasu a schádzame do doliny pod nami mimo trasu. To ide ťažko, lebo všade sú veľké skaly. Tu sa k nám pridáva Číňan a schádza s nami. Od rána sme zase nikoho nestretli, tak nás aj on prekvapil.

Zisťujeme, že vyrazil ráno z Borovtsa a prešiel celú trasu (čo my ideme už tretí deň) za deň a smeruje tiež na chatu. Do doliny sa nám nakoniec podarilo zísť, uvedomili sme si, že sme sa rozdelili v tom najhoršom možnom mieste, lebo zajtra má parťák zísť za nami na chatu a bude sám… Vysielačky už nemajú na seba dosah. To je chyba, ktorá by sa v horách stávať nemala.

Z doliny pokračujeme späť hore na hrebeň, trochu sa nám cesta predĺžila, našťastie je najdlhší deň v roku, takže je svetlo dosť dlho. No a z hrebeňa už konečne vidíme cieľ – Ribni ezera a chatu medzi nimi!

Zostup k chate ešte trvá nejakú tu hodinku, po ceste je prameň kde sa dá osviežiť, umyť a nabrať ďalšej vody. Príchod k chate je však šokujúci, už to vidím na tvárach parťákov čakajúcich na mňa pred chatou…

Žiadne pivo a ani jedlo nebude… Výdajné okienko je zatvorené… Bez piva a dobrého jedla bude teda aj druhý večer… Chvíľu to predýchavame ale nedá sa nič robiť.

Chata je našťastie otvorená, sú tam pripravené voľné postele (dokopy asi 20 na prízemí a na poschodí) a obsadená je iba jedna. Tak sa dávame do reči, chlapík je tu sám z Izraela. Prechádzame spolu mapu, prišiel z opačnej strany a zajtra pokračuje smerom odkiaľ sme prišli my, tak sme si vymenili dôležité informácie.

Na posteliach rozkladáme spacáky a ešte za vidna si líhame. Na chate ostávame štyria Slováci, jeden Číňan a jeden Izraelčan… V noci ešte prichádza partia o troch ďalších Izraelčanov.

Národný park Rila – deň 4.

4. deň ráno nás zobúdza partia Izraelčanov, ktorá prišla neskoro večer na chatu s otázkami, či sa tu dá kúpiť nejaké jedlo. Vraj majú posledné, tak si to aj varia v kuchynke na variči. O pár minút sa nám už ozýva parťák cez vysielačku, že je na ceste k nám.

Pri chate je válovček s tečúcou vodou (studenou) tak sa tu „sprchujem.“ Na ďalšiu chatu nám treba prejsť 18 kilometrov a tak je jasné, že na tú chatu dnes nedorazíme a spíme niekde vonku zase bez jedla a piva… Trochu nás to deprimuje ale je nádherné slnečné počasie a Rybni jezera sú úchvatné!

Okolo 11 tej vyrážame ďalej aj s parťákom, ktorý sa k nám znovu pripojil. Tempo máme viac než oddychové, ležíme často v tráve, nikam sa dnes neponáhľame. Užívame si nádherné výhľady, kvietky, mäký trávnatý podklad pod nohami…

Na jednom mieste musíme prebrodiť neveľkú rieku, ešteže je voda len po členky a nie po pás… No a po prebrodení vo výške 2150m už zase stúpame do kopca, čaká nás ďalší vrchol Voden Chal (2688m).

Po ceste máme ešte kde tu snehové polia a nekonečné množstvo krásnych fialových šafránov. Tu sme pochopili prečo sa hovorí že je ich tu ako šafránu! V podvečer prichádzame na vrchol Voden Chal a rozhodujeme, že tu ostaneme cez noc.

Tu už vznikajú prvé ponorkové nezhody, parťáčka chce aby som postavil stan na kraji štítu, čo odmietam a staviam ho 10 metrov od okraja. Na truc si na tom kraji postavia stany ďalší dvaja parťáci, takže to do ohňa ešte viac pridá. Ale ponorka rýchlo skončila a dnes sme zase skoro zaľahli.

Dookola to vyzeralo na búrkové mračná, nakoniec búrka nebola ale v noci prišiel dážď a aj silný vietor, stany to ale vydržali bez újmy. Na ďalší deň nás čaká asi posledných 12 kilometrov na chatu, takže aj túto noc snívame o dobrom jedle a pive.

Miesta, ktoré sme v tento deň prešli:

• Ribni ezera (2230m)
• Voden Chal (2688m)

Článok ešte stále pripravujem, reportáž z ďalších dní pribudne čoskoro!

Viac o Národnom parku Rila

Jedným z najväčších lákadiel Národného parku Rila je Rilský kláštor, ktorý je zároveň aj UNESCO pamiatkou. Kláštor je symbolom pravoslávnej kultúry a jedným z najdôležitejších náboženských miest v Bulharsku. Jeho históriu možno sledovať až do 10. storočia a jeho architektonická krása je jedinečná.

Rila je však známa aj svojimi divokými prírodnými krásami. Vrchol Musala, s výškou 2 925 metrov, je najvyšším vrchom Balkánskeho polostrova a poskytuje nádherný výhľad na okolité hory a údolia. Množstvo turistických trás vedie cez túto oblasť a umožňuje návštevníkom objaviť úžasné scenérie a bohatú flóru a faunu národného parku.

Ďalším neodolateľným miestom je sedlo Sedemte Ezera, známe aj ako „Sedem jazier“. Táto oblasť je známa svojimi krásnymi horskými jazerami, ktoré sa nachádzajú v údolí medzi strmými skalnatými stenami. Návštevníci tu môžu vidieť jazierka s krištáľovo čistou vodou, z ktorých každé má svoju vlastnú farbu a šarm. Táto lokalita je dokonalým miestom na turistiku a relaxáciu v prírode.

Národný park Rila je domovom mnohých ohrozených druhov rastlín a zvierat. V parku sa nachádza viac ako 1200 druhov rastlín, vrátane niekoľkých endemických druhov, ktoré sa vyskytujú iba v tejto oblasti. Medzi zvieratá, ktoré tu môžete vidieť, patria medvede, vlky, kamzíky a mnohé druhy vtákov. Tí, ktorí majú záujem o prírodnú biodiverzitu, budú nadšení bohatstvom života v tomto parku.

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o turizmus a dobrodružstvo, Národný park Rila ponúka množstvo aktivít. Môžete sa vydať na túru po niektorých z mnohých turistických trás, s možnosťou kempovania a piknikovania v prírode. Lyžovanie je populárnou zimnou aktivitou v okolí parku, kde sa nachádzajú aj niektoré moderné lyžiarske strediská.

V Národnom parku Rila je tiež možné navštíviť niekoľko malých dediniek a získať pohľad na miestnu kultúru a tradičný spôsob života. Okrem toho môžete ochutnať miestne jedlá a produkty, ako napríklad syry a bylinky, ktoré sú charakteristické pre túto oblasť.

Národný park Rila je jedným z najvýznamnejších prírodných pokladov Bulharska. Jeho nádherné hory, jazerá a divoká príroda prinášajú pôžitok pre všetkých návštevníkov. Ak plánujete cestu do Bulharska, nevynechajte túto úchvatnú destináciu, ktorá vám ponúkne nezabudnuteľné zážitky a obdivuhodné prírodné scenérie.